Kedy keď nie TERAZ?

Od istého času sa teším keď FEDOR nejde do škôlky. Sme cez deň sami traja (JA, FEDOR 4,5r., LUJZA 1,5r.) a máme čas byť spolu len tak. V takéto dni vždy pochopím niečo zásadné.

4. marca 2014 toto:

Systém nás tlačí do rôznych vecí a vnucuje nám určité presvedčenia a keďže blízky to tiež nevedia inak tak je ťažké sa v tom zorientovať. Kým príde NIEČO a konečne pochopíme, že sme sa narodili SEBA-VEDOMÍ len sme na to zabudli a aj intuíciu máme vrodenú len sme ju dokázali celkom potlačiť vďaka informačnému smogu…To NIEČO je pre mňa Nevýchova a vďaka nej mám kopec vecí dnes celkom inak ako pred polrokom.

Napríklad tvrdenie:

Deti potrebujú kolektív aby sa naučili vychádzať s rovesníkmi, aby sa učili nové veci aby sa dokázali prispôsobiť… fajn…

Lenže:

Načo sa učiť vychádzať s rovesníkmi keď nedokáže brat vyjsť s vlastnou mladšou sestrou, načo sa učiť nové veci keď kvôli tomu bude chlapec trpieť neustálym pocitom, že sa stále nestihol dosť pohrať a načo sa má vedieť prispôsobiť autorite – učiteľke  keď doma potom ide vyskočiť z kože a nedokáže sa dohodnúť s vlastnou mamou a otcom???

Kedy sa to všetko dá naučiť keď nie teraz?

Byť doma s dvomi deťmi a venovať sa len im a spoločne sa učiť “normálne” fungovať  sa mi zdá celkom prirodzené lebo keď do toho príde ešte moja práca tak si to vlastne ani neviem predstaviť…  Zjavne mi to tak vychádza, že teraz je ten najlepší čas.

Aj pre mňa je to škola:

ŽE  sa mám dokázať mať dobre aj keď sú doma obe deti a že mám dokázať spraviť niečo aj s nimi a nie len keď už spia.
Mala som pocit, že si oddýchnem kým je chlapec v škôlke. Teoreticky…

Keď ostávame doma

tak je deň celkom iný taký bezprostredný a vždy sa dozviem fakt kopec zaujímavých vecí. Takže kedy? Keď nie teraz mám tráviť čas so svojími deťmi.  Teraz je ten najvhodnejší čas aby sme boli pripravení keď prídu “tie” systémové povinnosti.

Hovorím  FEDOROVI: ešte som Ti dnes nepovedala, že Ťa mám rada
ON mi na to: ja viem , len keď budem smutný alebo nahnevaný tak by si mi to mala viacej pripomenúť…

A včera večer sa mu nechcelo veľmi spať hovorí nám:
FE: chystám Vám rande
JA: no hej, ale ja by som chcela ísť s ockom na to rande bez teba
FE: neboj sa ja budem čašník budem vás obsluhovať, dáš si čaj???

(430)