Radostné dierky, odpadkové vrecia, igelitové šaty alebo ČO ma vrátilo späť k mojej kreativite a vnútornému šťastiu

Od prírody som veľmi šikovná a zručná osoba s hlavou plných nápadov 🙂. Jednoducho Tvorca. Napriek tomu, že babička bola “mistrová” v Šohaji (tradičný český výrobca košieľ) a mama vo voľnom čase “vyšívačka” obrázkov a krajčírka všetkého, neviem prečo ale vybrala som si skôr tvorenie po otcovi – hlavou, nie rukami.  A tak mám zapísané celé bloky nápadov len už tá druhá fáza mi zväčša nejde celkom ľahko. Pracujem skvele keď môžem riadiť  team (tým).

Ako som doma s deťmi tak moja kreativita išla celkom “k ľadu”. Sústredila som sa na nevyhnutné veci a v tých pár voľných chvíľach som opäť zamestnávala hlavu.

Zmena nastala u mňa po nedávnom návrate z dovolenky. Práčka išla na plné obrátky a ja som len  dookola vešala a skladala čisté prádlo. Priateľka urobila svoj prvý on-line program (vzdelávanie cez internet) a tak som si povedala, že keď len tak skladám, vypočujem si čo to vymyslela a pustila som si prvú free lekciu Kurzu rozvoja tvorivosti  OTVOR SA.

Do ruky sa mi dostali dcérine šaty a pozerám, že ich môžem akurát tak vyhodiť lebo práčka na nich “vyrobila” dierky. Ako som tak počúvala Miriam, zlepšovala sa mi nálada a miesto toho aby som hodila šaty na horu prádla, že s tým niečo neskôr spravím, vzala som do ruky ihlu a niť 🙂. Miesto toho aby som (ako obvykle bez nápadu) dierky polátala, vzala som ružovú niť a dierky obšila. Spomenula som si ako mama vyšívala dierkované obrusy.  Jednoducho som ich priznala. Riadna kravina to bola ale urobila mi nesmiernu radosť. Potešila som sa  aj druhý krát, ráno,  keď som šaty ukazovala dcére. Vytešovali sme sa tak obidve 🙂🙂.

Tak sa u nás naštartovala kreativita – Otvorila som sa. Dcére sa zapáčilo, že som niečo vytvorila. Pred obedom na mňa kričala z kuchyne, že má problém a potrebuje pomoc. Podala mi do ruky sáčky na odpad so slovami: “urob mi šaty!”. A tak som v ten deň vymyslela igelitové šaty. Myslím, že sú celkom praktické aj ako zástera pre deti keď idú maľovať farbami. Syn chcel igelitové montérky. Dostal igelitové montérky…

Od toho dňa spoločne vytvoríme “niečo” každý deň. Začali sme s výrobou vianočných prianí. Keď som deťom vystrihovala rôzne tvary na lepenie v papieri ostali “diery” a  tú časť som chcela vyhodiť. Zrazu sme však prišli na to, že to bude pekná pohľadnica.

Tvorím aj v cukrárni. Syn má svoju obľúbenú. Chodí sa tam hrať s transformerom. Vyzval ma: “hraj sa so mnou”. Chvíľu som nevedela ako? Stransformovala som si vidličku a lyžičku. Smiali sme sa ako diví :).

Na prvý pohľad sú to také malé hlúposti. Nič to však nemení na tom, že nám to spoločne prináša chvíle uvoľnenia a radosti.

Platený tréning, ktorý pripravila Miriam trvá 23 dní. Neviem si ani  predstaviť aká smršť nápadov bude nasledovať keď som sa takto posunula vo vnímaní svojej tvorivosti po dvoch videách.

Ak stojíte na mŕtvom bode a neviete sa pohnúť ďalej  pravdepodobne ste v sebe uspali  svoju tvorivosť. Je čas ju opäť prebudiť. Možno aj Vás ako mňa “nakopne” Miriam so svojimi videami zdarma v Kurze rozvoja a tvorivosti  OTVOR SA .

PS: videla som ešte rozhovor Miriam s Pavlom Hiraxom Baričákom autorom Šlabikára šťastia. Jeho prvá veta bola citujem: “prišli sme sem na Zem na dve veci aby sme sa učili a aby sme tvorili. Ten kto má tvoriť musí tvoriť lebo inak skončí na psychiatrii…”.

PS2: Či s Miriam alebo bez nej začnime opäť  tvoriť ako malé deti. Verím, že naša tvorivosť nás privedie k nášmu vnútornému šťastiu :).

(900)