Ako sa zo mňa stala riaditeľka

Už zo dva týždne sa doma stretávam s občasným ale o to silnejším odporom. Muž rezignoval, dcéra sa vezie a syn ide vyskočiť z kože. Rozkazuje mi čo budem robiť. Zakazuje mi kam už “nikdy v živote” nepôjdem a čo už nikdy nebudem robiť. No a ja  s láskavým tónom pritvrdzujem a pritvrdzujem. Priznám sa, že mi v tejto úlohe vôbec nie je dobre. Ibaže to rástlo, bublalo a ja som to nevedela zastaviť.

Dnes ráno mi to došlo!

Nechápavo som už týždne sledovala a riadila syna aby sa ukľudnil. Hľadala som u neho kde je “chyba”. Miesto toho aby som ukľudnila seba a priznala kto je vlastne tá neriadená strela… Darmo mi už pár dní  hovorí, že len rozkazujem. Darmo mi kreslí obrázky…

Až dnes ráno som to pochopila!

Ja som to jednoducho nepočula a nevidela. Bola som v sebe zacyklená celá. Dnes som našla ten gombík. Bol na televízore. Keď som ho vypla, mne zaplo. Napriek tomu, že syn sám povedal kedy telku vypne nestalo sa tak. Dobre som sa vyrozprávala a bolo jasné, že on “vypol mňa”. Bolo mi jasné čo bude nasledovať. Vstala som a televízor  vypla. Už som len videla vo vzduchu ako sa trepú ručičky a nožičky. Sadla som k nemu chytila zľahka ruky  a hrala tú jeho “trepotalkovú” hru. Potom vyskúšal aj nohy ale jeho zlosť slabla až sa začal smiať. Tak sa od rána smejeme obaja.

Pochopila som, ako už mnohokrát, že keď ustojím svoje emócie tak dokážem zvládnuť aj tie detské. Priznám sa, že to bolo celkom jednoduché! To prekliknutie mi však trvalo skoro dva týždne.

Pomohol mi princíp “Špatný pocit dobrý rádce” a uvedomenie Kto je držiteľ problému? Zajtra to ošetrím časom pre seba a budem ako znovuzrodená – riaditeľkou svojho života. 

 

 

PS: Pre tých čo je to príliš “imaginárne” snáď len toľko: neexistuje žiadny univerzálny návod. Keď však máte zo seba blbý pocit počúvajte čo Vám srdce napovie :).

PS2: Dôvod prečo to deti robia je dôležitý. No a naše to robia pre získanie pozornosti. Nechcú rovno povedať “mama všímaj si ma”. Keď sú v kľude tak to berieme ako samozrejmosť. Keď rozhádžu hračky alebo nevypnú telku hneď si ich všimneme…

(551)