Ako sme dostali deti z manželskej spálne zo dňa na deň, Značka: bez slzičiek

Názov článku mal byť celkom iný ale ako som sadla za počítač k inému ma to nepustilo. Ak čítate moje riadky dlhšie tak viete, že vyznávam partnerský prístup nielen k sebe a mužovi ale aj k deťom. Tie naše majú práve 7 a 4 roky. Keďže moje  telo už jasne dávalo najavo, že pre oddych počas noci potrebuje viac priestoru ako len 30 centimetrov na okrajovej doske, po dohode s mužom  sme sa rozhodli pre radikálnu zmenu.

Chceme manželskú spálňu len pre seba

Celkom dlhý čas sme  sa s deťmi pokúšali dohodnúť aby sa už odsťahovali z našej spálne do detskej izbičky. Všetky naše pokusy však skončili pri jedinej detskej predstave. Vytvoriť  Ženskú  a Mužskú spálňu!

Skutočný dôvod dostať ich zo spálne, nebol ani ten aby sme s mužom spali sami, ale hlavne ten, že deti si urobili z našej spálne herňu. Hračky boli všade! Na druhú stranu v detskej izbe zase boli naše veci a tiež sme im tam priebežne robili skladisko. A tak Oni sa rozkladali v spálni a my v izbičke. Nikto nemal svoje pokojné miesto. Nasledovné fotky sú len pre silné žalúdky!!!

Takto to vyzeralo v spálni.

A takto v detskej izbe.

Jedného pekného dňa

Sadla som si len tak s MOJIM DIÁROM k stolu a ako si tak zas robili rambodráhu zo sedačky v obývačke, začala som ich sledovať. Čo vlastne robia? Ako sa pohybujú po byte? Čím sa zabávajú? Začala som si spisovať možné dôvody, prečo naše deti nevieme dostať z manželskej spálne.

Vtedy som to uvidela!

Oni do detskej izby vôbec nechodili. Vyskytovali sa len v obývačke a spálni. Do izbičky si chodili len vyťahovať hračky. Smola bola, že sami od seba ich tam nikdy ani nevrátili. Viete si predstaviť ako to vyzeralo v našom byte!!!

Presne pred rokom som sa rozhodla s Annou Brťkovou SKROTIŤ NEPORIADOK v našom byte. Stále mi to doma padalo všetko na hlavu. Anna ma však naučila, že je možné dosiahnuť zmenu. Tú jej otázku: “Naozaj toto všetko potrebuješ?” nezabudnem nikdy. Nešlo mi to pustiť tie všetky “potrebné veci” zo dňa na deň. Nevzdávala som to a objavila som ten môj vlastný  dielik do mojej skladačky. Dôležitý!

Dať veciam  a ľuďom  SVOJE  správne miesto

a teda HRAČKY a DETI do detskej izby  a MUŽA a ŽENU do manželskej spálne.

Ako sme to teda urobili?

Po mojom prieskume som sa rozhodla, že pôjdeme na to inak. Blížili sa jesenné prázdniny a tak som zavolala deti a predstavila im môj plán. Sedeli sme najprv v ich pôvodnej izbičke a potom v spálni a predstavovali si ako a kde sa im vôjdu postele. Chceli poschodovú! A  obaja, že chcú  spať hore!

Nenechala som sa odradiť a začala s nimi rozvíjať ich myšlienku. Spoločne sme hľadali obrázky s izbičkami, ktoré by sa im páčili. Privolili, že teda môžeme urobiť zmenu. Deti vyrazili na prázdniny k dedkovi a babke a my sme mali štyri dni na zrealizovanie nášho plánu.

Keď nechceli odísť zo spálne deti, tak sme  z našej manželskej spálne odišli my s mužom :).

Musím sa priznať, že to bol pre nás skvelý team building. Realizácia nám išla od ruky jedna radosť.  Vidina vlastnej spálne po siedmych rokoch bez detí nás poháňala vpred.

Dokonca som vytiahla môj čistonový šijaci stroj čo som dostala na Ježiška pred piatimi rokmi. Muž vybral v obchode látku a ja som ušila svoj prvý záves.

Hoci nemajú ešte poschodovú posteľ tak na svoju izbičku nedajú dopustiť a dokonca taký malý bonus k tomu všetkému. Zo dňa na deň sa naučili upratovať si aj hračky :). Keď kliknete na obrázok spustí sa Vám video objavenia novej izbičky :).

Dnes ako som dopisovala článok som si ešte urobila radosť a SKROTILA NEPORIADOK na našom balkóne. Všetko toto sa začalo UPRATANOU KUCHYNSKOU LINKOU.

PS: Ak sa Vám nedarí dostať deti zo spálne alebo neupratujú hračky, pozrite sa na to, či sú miesta vo Vašej rodine správne zadelené :). Sledujte a dajte ľuďom a veciam to správne miesto.

PS2: Pokiaľ ste v pohode a vyhovuje Vám spoločné spanie tak nie je čo riešiť. Nám to tak vyhovovalo sedem rokov.

(884)