Ako som si dala internetové prázdniny

Iste ste si všimli, že môj posledný článok som zverejnila presne pred mesiacom. Odvtedy som sem nedala ani čiarku. Prestala som pridávať príspevky na svoj profil na FB a dokonca som prestala diskutovať aj v skupinách kde som bola častou prispievateľkou. V podstate som sa odpojila od internetu. Nie na 100 % ale z môjho pohľadu dosť výrazne.

Zatúžila som po živote “inkognito” a nie v priamom prenose. Chvíle, ktoré som prežívala, nechala som zrazu len tak plynúť.   Bez  snahy zachytiť dobrý záber alebo rýchlo zapísať múdru myšlienku “našich” detí aby som ju mohla zverejniť  na svojom  profile. Myšlienky len tak prichádzali a zase odchádzali. Veľa myšlienok…

Priznám sa bez mučenia, nebolo  jednoduché “odpojiť sa”. Učila som sa byť len tak. Nereagovať na každý príspevok v skupine Nevýchovy, nečítať každý jeden článok, ktorý by zabezpečil rozšírenie mojich obzorov alebo si vypočuť každý jeden webinár, počas ktorého som zväčša aj tak zaspala… Kým sa mi to nejak podarilo dostať pod kontrolu  tak som napísala do “šuflíka” 12 konceptov aby som náhodou nezabudla a keď som zrátala čas, ktorý venujem svojmu sebarozvoju tak som si pogratulovala, že som sa z toho celkom nezbláznila. Je mi jasné, že prehnanou “virtuálnou” aktivitou som sa snažila kompenzovať chýbajúci bezprostredný ľudský kontakt len všetkého veľa škodí.

V tom čase by som písala v kuse. Deti však boli nervózne, muž mi vyčítal, že som stále len pri počítači až som mala pocit, že nemôžem robiť to čo chcem a považovala som ho za môjho nepriateľa. Dokonca som písala tajne v noci aby ma nevidel.  Posielala som ich von bezo mňa aby som mohla písať alebo upratovať. Vlastne som celkom prestala chodiť von.  Výsledok nenechal na seba dlho čakať. Začala som byť uprostred leta chorá, podráždená unavená bez radosti zo života. Ostala som závislá na myšlienkach, zdieľaní, informáciách či virtuálnom komunikovaní.

Uvidela som to však až vtedy keď do našej domácnosti pribudla ďalšia obrazovka. Muž kúpil tablet. Po tom, čo som nevedela zvládnuť to, že syn vysedáva pred telkou tak pribudol ku nám ďalší “oblbovák”. Vtedy som to pochopila. Veď “naše” deti nás len zrkadlia.

Po tomto uvedomení to už  išlo rýchlo. Keď nechcem mať závislákov z detí v prvom rade potrebujem byť vysporiadaná so svojimi závislosťami ja sama. Vrchol všetkého bolo keď sa LUJZA chcela dojčiť takto:

Dnes už máme dohodu, že mliečko sa pije bez telefónu, do postele sa chodí bez tabletu a mama otvára počítač len keď potrebuje pracovať.

Toto leto mi dalo zabrať. Internet je skvelý pomocník ale tento raz som si zjednodušila život tým, že som bola aspoň polovicu prázdnin skoro bez internetu.

(845)