Ako som si priala jasné znamenie a čo som pochopila pri tanci

Rok 2016 sa u mňa rozbehol závratným tempom. Môj deň má však  “len” 24 hodín. Niet divu, že ma všetko začalo valcovať. Toľko možností čo mi ponúka môj život. Až sa mi chce z toho kričať. Zrazu som cítila, že by bolo dobré si vybrať. Mne sa však rozhodnúť veľmi nechcelo. Preto som “požiadala” o jasné znamenie.  O jasnú správu kam mám smerovať svoju pozornosť a energiu.

To JASNÉ znamenie vôbec nenechalo na seba  dlho čakať. Priam ma zaskočilo! Bola som celkom nepripravená. Bolo to pre mňa tak šokujúce, že ma vyradilo na pár hodín z činnosti. V tom momente keď sa “to” dialo prišla obrovská prázdnota a ja som mala pocit veľkej straty. Vôbec som nevedela rozkódovať na čo dobré to všetko bude. V takýchto chvíľach som doteraz urobila jediné. Uzatvorila som sa do seba s myšlienkou, že už nikdy veci nebudú ako pred tým.

Tentoraz som sa rozhodla pre zmenu myslenia a položila som si otázku: “Akú výhodu má pre mňa táto situácia.” Môže sa to zdať nezmyselné hľadať výhodu v nevýhode ale naozaj to funguje.

Hoci som cítila obrovskú bolesť nezaliezla som do ulity a zdieľala som vo veľmi úzkom kruhu.  Prišla obrovská podpora a cítila som, že ľuďom na mne záleží. Najviac čo ma dostalo ako ma podporil môj muž. Mohol totiž situáciu, ktorá nastala, otočiť proti mne a využiť vo svoj prospech. Nielen, že dokázal uznať moje pocity ale hľadal so mnou riešenie ako ďalej?

Pri mojom poslednom takomto životnom zlome v roku 2008 a 2013 som sa zložila na niekoľko mesiacov. Darmo mi vtedy muž vysvetľoval, že  “z toho” všetkého robím vedu a čo si to tak beriem… Teraz jedinou otázkou: “to si asi nečakala?” zmenil úplne všetko.

Trvalo mi 36 hodín kým som “to”  spracovala. Vrámci tých hodín sa nabalili ešte ďalšie veci, ktoré som mala pocit, že nedokážem rozdýchať. V piatok ráno som sa zobudila s tým, že je čas rozprestrieť krídla.

Napriek všetkému som sa vybrala s mužom do spoločnosti na batôžkový ples. Vôbec som nečakala na čo všetko tam prídem. Pri tanci s mojim mužom som pochopila ako je to možné, že ma zrazu dokázal “podržať”?

Tak ako v živote aj pri tanci som nevyspytateľná. Môj muž tvrdí o sebe, že nie je tanečník a ja som ho vždy “vláčila” po parkete. Na plese boli všetko tanečníci, s ktorými som vyrastala. Čiže môj muž mohol sedieť celý večer na zadku a tvrdiť, že nevie tancovať. Prekonal prvotný ostych a sebavedomo ma viedol po parkete. Načúval pohybom môjho tela a keď cítil zaváhanie v mojich krokoch pritisol ma k sebe pevným stiskom. Zrazu ja, čo som ho vždy viedla, som cítila ako nenápadne preberá vedenie a telom mi ponúka “opri sa o mňa” povediem Ťa. Vnímala som obrovskú  zmenu v reči našich tiel. Zrazu som sa cítila ohromne žensky, prijatá so všetkým čo ku mne patrí, s veľkou láskou.

Uvedomila som si však, že všetko sa mohlo takto  stať až vtedy keď som otvorila svoje srdce a začala vnímať JEHO ako “silného” MUŽA a MŇA ako ŽENU, ktorá môže byt aj “slabá” a nie vždy dokonalá.

Bola to cesta. Nie zo dňa na deň a niekedy boli chvíle kedy som si myslela, že to nedáme a celkom sme sa odcudzovali. Ako sme to celé zmenili? Na začiatku bolo rozhodnutie, že to potrebujeme zmeniť, pretože nám obom  v tom nie je dobre.  Z letargie nás fakt v novembri vytiahla uprataná kuchynská linka ;-))). Snažili sme sa robiť okolo seba pekne a iné malé drobnosti. Začali sme sa približovať.

No a taký malý test na záver alebo otázka. Odpoveď na ňu môže každého nasmerovať: “Je mi príjemná fyzická blízkosť môjho muža? Chcem ležať vedľa neho v posteli alebo som šťastná keď sú v manželskej posteli radšej deti?

PS: mne úprimná odpoveď na túto otázku veľmi pomohla

PS2: ak ste tu dnes prvý krát alebo ste tak ešte neurobili prihláste sa do Štvrtkovej čitárne kde Vám z času na čas trebárs aj v pondelok pošlem nový článok :). Stačí kliknúť na baner vpravo dole na obrazovke a zadať svoj mail.

(547)