Liptovský festival rodičovstva – Cesta k otvorenosti bez predsudkov

Prešlo už niekoľko dní od Liptovského festivalu rodičovstva, ktorý pripravil tím Rodinného centra Dantia a  stále mám pocit, že sa o tom čo sme prežili ani  neDá  napísať.  Je to až neUveriteľné čo sa nám spoločne podarilo.

To, že pozvanie prijal pán primár pôrodníckeho oddelenia MUDr. Oldřich Drahovzal  a aj pani primárka novorodeneckého oddelenia MUDr. Miriam Krajčiová bolo pre mňa  ako sen.

V úvode festivalu som rozpovedala  môj príbeh ako som prešla Od kanád ku plienkam. Koľko síl ma stálo pozbierať sa po prvom pôrode. Ako sa všetko  skomplikovalo práve tým, že som nebola schopná otvorene hovoriť  s personálom  a zabudla som na vetu z predpôrodnej prípravy:  Zavolajte mi prosím pána primára. Nemala som vtedy silu. Verila som však,  že raz príde čas keď budem schopná o tom hovoriť. Ten čas dozrel.

Pre mňa osobne  vystúpenie na Liptovskom festivale rodičovstva  bolo také pomyselné splatenie dlhu, ktorý som cítila voči pôrodnici (myslím tým aj novorodenecké oddelenie).

Asi si teraz kladiete otázku čo môže dlhovať  dvojnásobná mama  a komu?

Ostala som dlžná kompetentným spätnú väzbu o tom, že som sa po mojom prvom pôrode jednoducho cítila nerešpektovaná,  nepochopená a celkom zdecimovaná. Vtedy som bola rada, že som to prežila. Tí čo poznajú môj príbeh možno toto moje pomenovanie označia ako príliš jemné a zjednodušené. Ja som sa však rozhodla, že nebudem viac v roli obete a môj príbeh budem posúvať ďalej tak aby bolo možné nachádzať konštruktívne riešenia. Hľadanie vinníka po tých rokoch už nikomu nepomôže.

Prešlo skoro päť rokov kým som dospela k takémuto rozhodnutiu. Na mojej ozdravnej ceste ma sprevádzalo pár skvelých Žien, ktoré vedia, že to nebolo jednoduché a ja im zo srdca ďakujem.

Príchod “nášho”  druhého bábätka na svet bol ako reparát pôrodnice.   S rešpektom a otvorenou mysľou k našim potrebám. Iste, kto by chcel tak by nejaké tie chybičky našiel ale už len to, že za pár dní som sa cítila pri plnej sile a dieťatko bolo úplne spokojné, bolo dôkazom toho, že sa oplatilo zmeniť zabehnuté postupy.

Som živým dôkazom toho aké prínosné je keď sú rešpektované potreby matky a dieťaťa. Preto chcem budúce mamičky podporiť v tom aby otvorene predkladali svoje požiadavky aby v dôvere mohli priviesť svoje dieťatko na svet.

V nasledujúcich riadkoch sa dočítate o diskusii s pozvanými hosťami

Po úvodných informáciách Ako prichádzajú deti na svet v mikulášskej pôrodnici bola možnosť hovoriť aj o nepríjemných veciach. O tom čo môže a má žena robiť keď sa cíti nerešpektovaná.  Obaja primári nabádali práve k tomu aby ženy oznamovali vzniknuté konflikty  okamžite.  Len vtedy je  možné ihneď vykonať nápravu. Pani primárka hovorila, že niekedy je to  aj o tom na koho žena pri pôrode “natrafí” a že skutočne je všetko o ľuďoch a  hlavne o komunikácii. Pán primár pôrodnice skonštatoval, že ženy, ktoré absolvujú predpôrodnú prípravu sú pripravenejšie na pôrod.

Pre ženy, ktoré sa chystajú k pôrodu do mikulášskej pôrodnice, je priam výzvou  odpoveď primára  na otázku či má v pamäti pôrod kde urobil najväčší ústupok  z jeho strany. Rozrozprával sa o pôrode mamičky druhorodičky, ktorá mala požiadavku aby mohla po pôrode  na sále dojčiť svoje dvojročné dieťatko a trvala na tom aby jej narodené bábätko vôbec nebolo od nej odnesené.  Keď novorodenecká lekárka chcela dieťa vyšetriť mamička si to presadila a dieťa nepustila z rúk. Pán primár to uzavrel slovami: “Bol to príjemný zážitok, že tá žena na tom trvala.  Ja som urobil čo chcela a bol som rád, že bola so mnou spokojná”. Pani primárka potvrdila, že nie je nutné dieťa ihneď vyšetriť ani vážiť.  Pokiaľ  je dieťatko na pohľad ružové, kričí, dýcha je možné tieto úkony urobiť neskôr.  Zväčša však vraj mamičky zaujíma či je  ich dieťatko  v poriadku.

Zaznela aj otázka ako sa využíva spinálna anestéza pri cisárskych rezoch či je žiadaná? Pán primár odpovedal, že každej žene odporúča aby využívali práve spinálnu anestézu. Hovoril aj o typoch žien, ktoré prichádzajú do pôrodnice. Označil také dve skupiny:  ženy, ktorým záleží na tom ako ich dieťatko príde na svet a ženy, ktoré to chcú mať tak povediac čím-skôr za sebou.

Budúci otecko dal otázku či je možné aby otec bol celý čas v pôrodnici. Obe oddelenia sa zhodli, že nie je s tým žiadny problém a na samostatných izbách otec môže byť celý deň. Môže si objednať aj obed. Otec bábätka je v pôrodnici vítaný.  Nie sú však vytvorené podmienky na to aby mohol v pôrodnici aj prespať.  Pán primár sa priznal, že obdivuje oteckov, ktorí k pôrodom prichádzajú lebo  sám nebol pri pôrode vlastných detí.

Padla aj skvelá otázka či je možné zvoliť si inú polohu na pôrod? Odpoveď síce zaznela, že lekár potrebuje mať dobrý prístup  aby dieťatko prišlo bezpečne na svet ale  otvorená debata o tejto otázke priviedla pána primára k tomu, že sa bude touto možnosťou zaoberať, keďže výber polohy pri pôrode je jedna z najzávažnejších otázok pri výbere pôrodnice.  Dozvedeli sme sa zároveň, že v priebehu pár mesiacov na pôrodnicu pribudne nové pôrodné kreslo.

Pre ženy, ktoré majú v úmysle mať spísaný pôrodný plán je dôležitá nasledovná  informácia.  Hoci začiatky boli ťažké keď ženy začali prichádzať s pôrodnými plánmi v dnešnej dobe sú v mikulášskej pôrodnici akceptované a personál robí všetko preto aby bolo žene vyhovené. Pani primárka vyslovila veľké prianie aby sa ženám ich predstavy  napĺňali a pôrody prebiehali prirodzene a bez komplikácií, ktoré mnohokrát život prináša.

V závere  sa viedla ešte diskusia ohľadom administratívnych úkonov, ktoré sú vykonávané pri príjme  či by bolo možné do pôrodnice prichádzať už s vyplnenými tlačivami a personál by  skontroloval otázkami len  životne dôležité informácie.

Keď pán primár vyslovil vetu: “Dokážem pochopiť ženu, ktorá je v kontrakciách a má odpovedať na otázky typu kde pracuje manžel alebo termín svadby, že je to pre ňu krajne nepríjemné”, tak som bola naozaj presvedčená o tom, že sme urobili zásadný  krok keď sme sa pustili do dialógu s ľuďmi, ktorí sú zodpovední za vytváranie podmienok pre príchod detí na svet v mikulášskej pôrodnici.

Najťažšie je urobiť prvý krok.  Verím, že sa aj vďaka Liptovskému festivalu rodičovstva podarí nájsť spoločnú cestu k otvorenosti a bez  predsudkov budeme môcť na Liptove privádzať “naše” deti na svet.

Toto bola len prvá časť festivalu o čom sa ešte hovorilo hádam napíšem čoskoro :).

(731)