Moja hra s časom

Dnes je 1. apríla. Keby ste nevedeli prečo sneží tak je to kvôli mne :). Tento článok sa chystám napísať od Vianoc. Toľko som to odkladala až mi prišlo celkom hlúpe  písať o tom, na čo som prišla počas Adventu. Iné témy mi nešli písať lebo mám v hlave stále túto s časom. Počasie ma chcelo podporiť a tak pre mňa vytvára januárovú atmosféru. Tak teda Vám napíšem akú hru som to dlhé roky hrala.

Presne si pamätám na 3. decembra keď som si zmyslela, že idem robiť Vianočnú výzdobu. Darčeky som už mala nakúpené a dátum mi hovoril, že všetko je v pohode a tieto Vianoce konečne budú iné…

Lenže omyl! Ako rok čo rok, ja som si ten časový tlak jednoducho vyrobila a nech som robila čokoľvek mala som pocit, že nestíham. Išla som nielen proti sebe ale aj proti deťom. Nakoniec som si uvedomila, že veď predsa o nič nejde a najdôležitejšie je aby sme si všetko čo robíme spoločne užili. Kým som to celé pochopila trvalo mi to presne 21 dní.

Musím priznať, že tento raz mal syn so mnou riadnu robotu. Taký jeden príklad za všetky:

Toho 3. decembra mi chcel veľmi pomáhať a vo mne sa dvíhal tlak, že nemám  čas na jeho všakovaké výmysly. Všetko chcel vidieť a vyberať z krabice. Najviac chcel slamené srdiečka a ja som mu ich nechcela dať. Uprosil ma aby som mu predsa len dala aspoň jedno. So zlosťou som mu ho hodila.

Za chvíľku prišiel za mnou, zakryl mi oči a tajomne ma kamsi viedol.  Na mieste dal prudko ruky z mojich oči dole a zakričal: “prekvapenieeee, maminka to som pre Teba urobil.” Predo mnou bol tento “obrázok”. Vyhŕkli mi slzy do očí a hanbila som sa riadne.

Čím boli Vianoce bližšie tým som bola nervóznejšia z toho, že toľko toho robím a na nič nemám čas…

Ušlo mi to základné! Veď predsa to nie je tak, že na NIČ pre to VŠETKO nemám čas. Znamená to, že môj čas je naplnený.

Chvíľu som to mala aj s týmto článkom tak, že nemám na neho čas. Lenže keď si vlastne uvedomím čo všetko zažívam tak je to len tak, že som svoj čas a pozornosť venovala práve niečomu inému a nie, že nemám čas :).

Pre tých čo by chceli oponovať, že sú chvíle kedy treba trebárs chodiť NA ČAS. Moja dobrá priateľka hovorieva:”Ja to mám tak. Aj keď meškám tak nakoniec vždy idem včas.” Čo to znamená? Nevytvára si sama ten tlak, že nestíha. Ona stíha vždy! Aj keď mešká  vždy je všade  v správnom čase.

Je to skvelé praktikovať najmä s deťmi. A funguje to! Stačí si ten čas LEN dať. Keď si to uvedomím a prehodím výhybku zavčasu tak aj keď meškáme všade sme v správny čas a dokonca aj prví :).

Prajem Vám milostiplný Veľkonočný čas a kľudne si vyzdobte Veľkonočný stromček.

                                                             Napríklad takto:

 PS: to som urobila keď som nemala Čas :).

(500)