Na čo som prišla vďaka zabudnutým výložkám
2V piatok 6. 6. 2014 ma čakala po veľmi dlhom čase vojenská slávnosť. Môj bývalý šéf ma pozval na Oslavy 70. výročia založenia 3. liptovského delostreleckého pluku. Pozvánka ma veľmi potešila. Začala som rodinu pripravovať na cestu do Senice dva mesiace dopredu. Šéf mi nezabudol pripomenúť, že ma očakáva v slávnostnej uniforme. Trochu som špekulovala, že sa do uniformy nevojdem a hľadala podobné výhovorky.
Využila som overený recept
Nakoniec som urobila všetko preto aby som sa do uniformy vošla. Schudla som pár kíl vďaka 28 dňovému stravovaciemu programu Antónie Mačingovej. Mala som jej recepty odskúšané tak to išlo celkom dobre. No a našťastie som mala v skrini ešte jednu o číslo väčšiu sukňu :).
Dôveruj ale preveruj 🙂
Muža som poprosila aby mi doniesol z práce výložky na slávnostnú košeľu. Sukňa bola odskúšaná o saku som nepochybovala. Ani som ho z vaku nevytiahla. Bola som si istá, že mi bude sedieť ako uliate. Celý večer pred cestou sme hľadali moje čierne topánky. Upodozrievala som celú rodinu z toho kam mi ich ukryli. Nakoniec som ráno prišla na to, že som si ich sama odložila.
Deň “D”
Najnáročnejšia úloha dňa nabaliť veci a prepraviť sa do Senice napodiv prebehla úplne hladko. Cestou som sa začínala tešiť a predstavovať si ako budem ja v uniforme a syn v maskáčoch, ktoré si chystal na túto príležitosť. Po príchode na hotel nám ostávalo dostatok času. Bola som celá vytešená, že nám veci idú ako po masle. Až teda do momentu keď som vytiahla z vaku moju slávnostnú uniformu. Držala som v rukách sako, na ktorom neboli výložky. Spýtavo som pozrela na muža??? Kde mi dal moje výložky? Dostala som nemilú odpoveď. Zabudol mi povedať, že ich nenašiel. Tak som tam stála schudnutá pred uniformou bez výložiek.
Nechápem ako sa mi to mohlo stať?
Je celkom jasné, že som podcenila záverečnú prípravu. V celej Senici sa mi narýchlo nepodarilo zohnať jedny kapitánske výložky. Neostalo mi nič iné ako ísť v “civile”. Zrazu to bola hrozná predstava a stala sa skutočnosťou.
Mala som si zažiť ten pocit
Kým som sa na začiatku bránila tomu, že si uniformu oblečiem, zrazu som zažila ten pocit ako je to keď si ju obliecť nemôžem. A ja som ten deň počas osláv založenia niečoho čo už roky neexistuje pochopila, že ja svoju uniformu milujem.
(668)
Milá Lenka, to čo sa Ti stalo je iba dôkazom toho, že si už dlho preč z armády, aj keď svoju uniformu miluješ. Prečo??? Lebo za plnej služby by sa Ti ako profesionálke nestalo, aby si sa pustila so plnenia dôležitej úlohy, na ktorej Ti záleží bez vykonania kontroly materiálu, výzbroje a techniky. Poučenie: ak ideš robiť vojaka, pripravuj sa “na boj “ako vojak. A nauč to aj deti. Doba je zlá a praje iba pripraveným. P.S. inak pekný príbeh.
Milý Peter, presne ako píšeš v plnej prevádzke by sa mi to nemohlo stať :). Tvoje slová som si vzala k srdcu a už to vidieť aj na deťoch, že sa zlepšujú v kontrole svojho materiálu pri odchode z domu. Avšak nie je to až na 100% ako sa môžeš dočítať v ďalších príspevkoch. Budeme sa však všetci zlepšovať.