Podnájomník, tichá domácnosť a ako je to byť na mizine

Tak dnešné riadky budú celkom od veci. Potrebujem však spracovať tému “prečo sú nám zadržiavané” peniaze? Ak niekto v tom prečíta niečo čo ja nevidím, budem vďačná keď mi napíšete na lenka@halas.sk.

Máme za sebou parádne leto.  Napriek tomu, že sme boli vlastne na mizine, skutočne sme si ho užili.  Od mája sme prenajali náš voľný byt v inom meste s tým, že peniaze z prenájmu nám pomôžu preklenúť obdobie kým nastúpim do práce. Lenže firma, pre ktorú robí náš podnájomník neplatila ani jemu ani nám.

Štyri mesiace som sa s nimi dohadovala ja a na ďalší som to vzdala a “posunula”  mužovi, že mi to nerobí dobre,  nech to rieši on. Nevedela som, že to bude ešte horšie ako keď som to riešila sama.

Kým som sa o to starala sama, tak som “riešila” len podnájomníka s majiteľom firmy. Keď som to “odovzdala” mužovi tak som začala “riešiť” aj jeho. Celé to vyvrcholilo tichou domácnosťou.

V lete som si hovorila, že si predsa nepokazím celé leto kvôli “nejakým” peniazom. Že chvíle, ktoré ma čakajú s deťmi a mužom sú oveľa dôležitejšie. Veď predsa nebudem malicherná. Zažila som si teda krušné chvíle. No a keď som mala v peňaženke posledné euro, na účte prečerpaný debet a na ulici ma zastavil žobrák, či by som mu dala nejaké peniaze tak som myslela, že mu vyškriabem oči.

O dva mesiace na to, firma stále neplatí. Išla som s deťmi, v peňaženke 40 Eur a opäť ma zastavil nejaký nešťastník, ktorý potreboval “požičať” 37 Eur aby niečo, neviem čo…

Donútilo ma to zamyslieť sa, čo ma vlastne tieto situácie chcú naučiť. Keďže sa stále opakujú dookola a ja tomu zjavne nerozumiem.

Pochopila som, že  môj muž žiadny problém nemá. Jeho finančné hranice sú posunuté niekde  inde ako tie moje. Dať mu riešiť problém, ktorý mám ja, nebol dobrý nápad. Keďže môj chrbát opäť totálne  stuhol a ruky strácali silu,  prišiel čas zobrať situáciu opäť do vlastných rúk.

Vzala som teda telefón a miesto vytáčania seba-samej som vytočila číslo podnájomníka. Po uznaní pocitov som mu vysvetlila, že moja trpezlivosť dosiahla svoje hranice a že jeho pobyt v našom byte končí.  Vyliezlo z neho, že jemu firma dlží 6000,- Eur a že pokiaľ majiteľ nezaplatí ten jeho podnájom, tak že končí vo firme aj on. Napriek tomu stále firme verí a očakáva priaznivú budúcnosť…

Teraz rozmýšľam nad tým kvôli komu nám firma neplatí. Či kvôli človeku, ktorý dokáže pol roka robiť zadarmo lebo verí, že sa to zmení alebo preto, aby som ja získala skúsenosť ako je to: Byť na mizine? Alebo aj preto aby som pochopila, že sa neoplatí si nechať kradnúť energiu nejakými ignorantmi a tak sa prepracovať k tichej domácnosti.

Skutočne som zvedavá čo ma to má naučiť?

Pokiaľ radi čítate čo píšem prihláste sa do Štvrtkovej čitárne kedy nepravidelne, hoci aj v sobotu sem-tam pošlem niečo na prečítanie. Pokiaľ sa Vám nechce darovať mi e-mail tak sa pridajte do mojej komunity na FB Prišla aby pochopila.

(487)