Prečo som nasr… na celý svet aj keď píšem zoznam pozitívnych vecí každý deň?

Tento článok som napísala rukou do svojho kockovaného zápisníka vlastne v priamom prenose keď sa mi to celé dialo. Nebola som si však istá či toto by chcel niekto čítať. Poradila som sa v skvelej FB skupine Potkali se v Nevýchově  a dostala som napríklad aj takúto odpoveď: “myslím, že někdy je dobré vědet,  že je ještě někdo, kdo je občas nasr… na celý svět přestože píše seznam pozitivních věcí každý den… až na mě taková chvíle zase vleze, budu za podobný článek – a zrovna od Lenka Halásová – velmi vděčná.” Takže tu teda je :).

Naplánovaná slnková rodinná sobota sa “vďaka” premočeným topánkam stala pre mňa totálnou katastrofou. Zdôrazňujem, že pre mňa! Nikto zo zúčastnených to takto necítil.

Je nedeľa ráno. Ležím v posteli. Deti s mužom už našťastie vstali. To ticho. Cítim tlak na krku, ktorý ma ide zadusiť. Rozmýšľam z čoho sa tam vzal taký hnev. Cítim obrovský hnev, že veci nejdú podľa mojich predstáv…

Odzrkadľuje sa to na deťoch. Idú sa pohlušiť.

Pamiatka Zosnulých symbolicky priniesla to čo sa v našej pôvodnej famílii roky žilo. Krivda, hnev, jedovaté slová. Fuj! Hľadám tú úctu, ktorá sa kdesi stratila. Nikto nevie kde? Ťahá sa to ako sopeľ celými generáciami – už štvrtú… Dorazilo to ku mne tieto dni. Stojí to predo mnou. Tlačím to preč ale mám pocit, že už nemám síl.

Zobúdzam sa a jednoducho cítim ešte väčší hnev ako včera. Ležím v tichu. Beriem do rúk knihu. Nečítam. Rozmýšľam nad tým ako reagujem posledné dni. V skutočnosti pozitíva len píšem ale vidím hlavne tie negatíva.

Prečítala som stránku. Čosi tam bolo o základnom princípe vesmíru. Fyzika. Newtonov zákon. Ja fakt tomu nerozumiem. Ďalej čítam výrok  z Matúšovho evanjelia:”Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.” Tomu rozumiem už lepšie.

Premýšľam. Napadá ma v tom momente ďalšia múdrosť, ktorú som si nedávno zapísala do môjho kockovaného zápisníka:”Ak chceš zmeniť svoje výsledky potrebuješ zmeniť  informácie, ktorými kŕmiš svoju myseľ.”

Teraz tu ležím v posteli a skutočne vidím, že moja pozornosť ide zlým smerom. Všetkého je akosi veľa. Jedno cez druhé. Neostáva mi nič iné začínam ťukať. (Faster EFT). Priznávam svoj hnev. Stále ťukám. Hoci to nie je potrebné, definujem si čím všetkým u mňa vygradoval…. Ani písať to radšej nejdem. To už bolo. Ďakujem za to, že som dokázala uvidieť, že smerujem zlým smerom. Tlak na krku poľavuje. Ďakujem hnevu a prepúšťam ho s vďačnosťou, že ma upozornil na nerovnováhu mojich myšlienok, môjho vnímania.

Môžem písať sto zoznamov pozitívnych prianí a vďačností a čo ja viem čoho ešte. Keď TO  však necítim tak mi TO jednoducho nefunguje.

Pochopila som to opäť na deťoch. Syn tlčie dcéru. Dcéra syna. Atakujú sa chvíľa čo chvíľa. S mužom reagujeme ako výbušné míny. Nevidíme už nič okolo len ten rev…

Prestala som ťukať. Už mi je dobre. Prichádzam na to ako z toho von. Píšem návod pre samú seba. Idem ho otestovať.

Úlohy a otázky pre mňa:

• Dostať sa späť k sebe. Čo mi pomáha? Rozobrať si to sama so sebou. Píšem. Robím si v tom jasno. Myslím si, že som prišla na to v čom to väzí. Zasekli sme sa v riešení dôsledkov. Príčina je niekde inde.
• Dám si sprchu. Zmývam zo seba všetok ten jed. Je mi to už jasné. Zanedbala som psychohygienu. Neočisťovala som sa od jedov priebežne ale sa mi to riadne naskladalo.
• Plán ako reagovať v praxi. Deti sa tlčú. Vravím im:”tak sa viete spolu pohodovo hrať. Čo sa stalo, že ste to zrazu zabudli?

Hotovo! Aj so sprchou to trvalo 20 minút. Cítim sa výborne. Čaká ma parádna rodinná nedeľa. Vstávam idem žiť :).

PS: na začiatku však bola otázka: “Fakt chcem byť nasratá celú nedeľu?” Keby som si povedala, že hej tak by pravdepodobne ani nevznikol tento článok, ani táto fotka a skutočne by som mala asi hnusnú nedeľu.

PS2: Práve mi cinkol do nosa článok  od autorky projektu Čo dokáže mama –  Najkrajší okamih.

(900)