Príbeh MÔJHO DIÁRA

Pre tých čo ešte nevedia Tu je príbeh MÔJHO DIÁRA:

Keď som koncom roku 2008 otehotnela, prvé čo bolo, išla som vrátiť čisto nový diár na rok 2009 do obchodu. Vtedy som si povedala, že teraz keď príde moje prvé dieťa na svet tak ja vôbec nebudem plánovať a už vôbec  diár potrebovať.  Veď predsa život s dieťaťom sa nedá nalinkovať. V tomto omyle som “prežila” ešte aj druhý pôrod a skoro polovicu druhej rodičovskej dovolenky. Bola som stratená.Koncom roku 2014 som konečne pochopila, keďže som bola plánovač od narodenia, že bez Môjho vlastného diára nie som schopná návratu do života a vytvorila som si ho na mieru.

Pri rozhovoroch s mamičkami často vidím, že práve strata vlastnej identity a úplné odovzdanie sa materstvu dokáže z aktívnej ženy urobiť kôpku nešťastia. Prešla som si tým aj ja sama. Preto som sa rozhodla zdieľať moje vlastné myšlienky a aj MÔJ DIÁR, ktorý ma sprevádzal na ceste k samej-sebe.

No a myslím si, že je skvelý nielen pre stratené mamky ale pre každého, kto sa chce posunúť v spoznávaní samého seba. Prvý výtlačok som vyrobila sebe a potom ma napadlo ho darovať aj mojej mame. Vznikol tak diár nielen pre mamičky ale aj pre babičky :).

A takto sa rodil MÔJ DIÁR v priamom prenose :). Chcela som si kúpiť dosky Filofax ale nakoniec som si nechala vyrobiť vlastný obal. Uvidíte čoskoro. Dosky vyrobené z kartóna chránia všetko čo nie je založené v krúžkovom obale, ktorý práve používam.

  

Pri sebe nosím len to čo potrebujem. Výsledok sa mi naozaj páči :). Čo nepotrebujem zakladám do šanóna A5. Moja kabelka má aj tak riadnu hmotnosť.

Takto si ja nosím MÔJ DIÁR so sebou celkom všade. Je to môj vytrvalý sprievodca.

(53)