Zišla som z cesty, vraciam sa späť

Keď som v júli čítala článok 5 krokov ako zmeniť smer keď kráčaš po nesprávnej ceste od Kataríny Zacharovej vcelku dobre som sa na ňom pobavila. Samozrejme som sa v ňom vôbec  nevidela.

Tento rok, priznám,  nebol pre mňa najľahší.  Drevený kôň ma skôr prevalcoval ako by som sa niesla na jeho chrbte. Pritom som vydávala toľko energie ale radosť  a ovocie neprichádzali ani na ceste ani po nej. Koncom augusta mi to začalo dochádzať a pred pár dňami som to pochopila celkom.

Dokončila  som pár rozrobených projektov a ako mi ubúdali, začalo sa mi aj ľahšie dýchať. Prišlo na slová môjho muža, že mám toho veľa a ja som na oplátku cítila na neho hnev, že mi bráni v realizácii sa :).

A potom prišiel ďalší článok  s názvom  Najťažšia úloha ženy. Vtedy mi pomaličky docvaklo niekoľko ďalších súvislostí. Moje časové a energetické investície išli do prázdna. Deti nervózne, manžel nevidený ja vyšťavená…Napriek tomu som sa snažila držať hesla zo zrkadlovej sály (tí čo tancovali so mnou vedia) KEĎ NEVLÁDZEŠ PRIDAJ!

Moje telo to vyriešilo za mňa. Vyhlásilo totálnu stávku a odmietlo ďalej so mnou spolupracovať. Vtedy som si uvedomila, že som zišla zo svojej cesty. Veď predsa veci, na ktorých pracujeme a sú nám prospešné sa robia vlastne samé. Dokonca idú tak hladko, že to nepovažujeme ani za prácu. A mne išlo všetko tak ťažko…

Pochopila som, že moja úloha je byť  práve teraz  na 100%  MAMOU. Nie nadarmo som sa pred piatimi rokmi rozhodla ostať doma s deťmi a dala som IM prednosť pred “dobrou” vysnenou kariérou.

Som teda opäť späť tam kde mám byť a idem si konečne posledný rok rodičovskej dovolenky užiť :).

A čo bolo pre mňa najťažšie? Priznať si, že som sa zmýlila. Priznať si, že nejdem správnym smerom.

PS: jeden projekt som si nechala a tým je Nevýchova.  Už čoskoro budem písať čo mi priniesla do života

(687)